Toyota rozšírila svoju ponuku úžitkových vozidiel o najväčší model ProAce Max, ktorý vznikol v spolupráci s Fiatom Ducato. Podobnosť s týmto modelom teda nie je náhodná. Už základná výbava tohto vozidla je nadštandardná, a to ako v interiéri, tak aj na exteriéri. Medzi prvky výbavy patria parkovacie senzory vrátane bočných, cúvacia kamera, elektricky ovládané a vyhrievané spätné zrkadlá – čo v segmente úžitkových vozidiel rozhodne nie je bežné. Vozidlo disponuje aj plnohodnotnými LED svetlometmi.
V porovnaní so štandardnou verziou, ktorá ponúka 5-palcový displej, má testovaný model 10-palcový dotykový displej s navigáciou a podporou Apple CarPlay aj Android Auto. Displej reaguje rýchlo a intuitívne, ovládanie je prehľadné a všetky potrebné funkcie sú ľahko dostupné. Oceňujeme ponechanie základných manuálnych tlačidiel pre ovládanie kúrenia, klimatizácie, rádia a vypínanie jazdných asistentov. Tlačidlo štart/stop je umiestnené klasicky vedľa volantu, nie v displeji, čo je praktické riešenie.
Zaujímavosťou je digitálne vnútorné spätné zrkadlo s výborným rozlíšením a nastaviteľným jasom. Je však potrebné dbať na čistotu zadného okna, inak je obraz zahmlený. V interiéri nájdeme dve USB zásuvky (vrátane USB-C) a 12V zásuvku. Nevýhodou je absencia madiel na nastupovanie, čo sťažuje prístup do kabíny – tento prvok by mal byť štandardom vo všetkých dodávkach.
Testovaná verzia L3H2 je najpredávanejšou variantou modelu Toyota ProAce Max. Objem nákladového priestoru je 13 m3 a užitočné zaťaženie až 1 290 kg. Najväčšia dostupná verzia pojme až 17 m3. Pri verziách so strešným nosičom treba dávať pozor pri otváraní zadných dverí – chýbajú dorazy, takže brzdový prvok môže naraziť do karosérie, čo už na testovanom aute zanechalo škrabance. Tento prvok nie je štandardnou výbavou – je určený pre tých, ktorí potrebujú prevážať materiál na streche alebo čistiť kameru.
Testovaná verzia bola vybavená najsilnejším dostupným motorom – 180 k (diesel) v kombinácii s automatickou prevodovkou a pohonom predných kolies. V ponuke sú ešte motory so 120 k (len so 6-stupňovou manuálnou prevodovkou) a 140 k (so 6-stupňovým manuálom alebo automatickou prevodovkou). Výber pohonu je len na prednú nápravu – pohon všetkých kolies nie je k dispozícii.
Automatická prevodovka výrazne zvyšuje komfort jazdy a testujúci ocenil jej prítomnosť, keďže väčšina konkurencie ponúka automat len v drahších verziách alebo vôbec nie. Asistenčné systémy zahŕňajú sledovanie mŕtveho uhla a funkciu Stop&Go pre adaptívny tempomat – v dopravnej zápche auto dokáže samo popojazďovať a zastavovať bez nutnosti ovládania plynu.
Vozidlo ponúka tri jazdné režimy: Eco, Normal a Power. Pri jazde s plne naloženým autom v režime Power dosiahla spotreba 13,4 l/100 km (jazda s ťažkou nohou). Pri prechode do režimu Eco a plynulej jazde bez nákladu sa spotreba znížila na 6,9 l/100 km. Treba však brať do úvahy, že tieto hodnoty boli dosiahnuté bez zaťaženia – pri plnom naložení bude spotreba vyššia.
Brzdy sú príjemne mäkké, pričom účinok sa dostavuje plynulo až po silnejšom stlačení pedálu – vodič tak má nad vozidlom dobrú kontrolu. Motor má dostatok sily vo všetkých jazdných režimoch. Kritiku si zaslúžia prístroje – miesto klasického palivomeru sa nachádza kruhový ukazovateľ paliva a otáčkomer je riešený len digitálnymi čiarkami, čo pôsobí neprehľadne.
Ďalším mínusom je nemožnosť vypnutia hlasného zvuku pri cúvaní – napriek prítomnosti parkovacích senzorov a cúvacej kamery musí vodič počúvať rušivý pípavý tón, ktorý môže obťažovať najmä pri ranných odjazdoch z obytnej zóny.
Priame porovnanie s novým Renault Master ukazuje, že Toyota ProAce Max má výhodu v dostupnosti automatickej prevodovky – Renault ju v štandardnej výbave neponúka, no boduje nižšou cenou a nižšou spotrebou. V redakčnom teste sa čoskoro objaví aj porovnanie s Volkswagen Crafter, kde podľa tabuľkových údajov pôjde o veľmi vyrovnaný súboj.