V posledných rokoch vyrobila továreň Kia v Žiline viac ako dva milióny kusov modelu Ceed. Z tejto modelovej rady však aktuálne ostal už len jediný zástupca – Kia XCeed, ktorý si však rozhodne zaslúži pozornosť. Ide totiž o jeden z posledných jednoduchých automobilov na trhu, ktorý je stále viac autom než tabletom na kolesách. Testovali sme ho v najpredávanejšej verzii s benzínovým štvorvalcom bez akejkoľvek elektrifikácie.
Model Kia Ceed, ktorý v roku 2006 odštartoval úspech značky v Európe vďaka unikátnej sedemročnej záruke, je už minulosťou. Nahrádza ho nový model K4 vyrábaný v Mexiku, avšak meno Ceed zostalo zachované v podobe crossoveru XCeed. Testovaná verzia pochádza z faceliftu roku 2020, pričom dizajn sa od tej doby výrazne nezmenil. Aktuálne elektrické modely značky už pôsobia modernejšie, no XCeed osloví tých, ktorí nepotrebujú na seba pútať pozornosť svetelnými pásmi či extravagantnými detailmi.
Kia XCeed je postavený na rovnakom rázvore (2650 mm) ako pôvodný Ceed, no z pôvodnej karosérie boli použité len predné dvere. S dĺžkou tesne pod 4,4 metra sa radí medzi vozidlá ako Škoda Kamiq alebo Seat Ateca. Karoséria kombinuje prvky hatchbacku a SUV, so zvýšenou svetlou výškou a decentným oplastovaním spodných častí. Vzhľad je decentný a nenápadný, čo môže byť výhodou pre konzervatívnejších zákazníkov.
Dizajn crossoveru má svoje kompromisy najmä v oblasti zadnej časti vozidla. Výhľad smerom dozadu nie je ideálny a batožinový priestor je síce objemom 426 litrov solídny, no kufor je pomerne nízky a s vysokou nakladacou hranou. Pod dvojitou podlahou nie je ďalší úložný priestor. Po sklopení zadných sedadiel narastie objem na 1378 litrov. Štandardom je delenie operadiel v pomere 60:40; delenie na tri časti je dostupné len s voliteľným paketom.
V interiéri sa Kia XCeed drží klasického prístupu. Nájdete tu tradičné analógové budíky, množstvo fyzických tlačidiel aj klasický okrúhly volant. Všetko je prehľadne usporiadané a jednoducho ovládateľné, bez nutnosti hľadať základné funkcie v menu dotykovej obrazovky. Centrálny 10,25-palcový displej je mierne natočený k vodičovi, ponúka príjemnú grafiku a rýchle reakcie. Pod ním sa nachádzajú dva otočné ovládače a dotykové plochy pre priamu voľbu základných funkcií – toto riešenie prispieva k výbornej ergonómii.
Digitálne prvky sú tu skôr doplnkom než dominantou. Povinný asistent upozorňujúci na prekročenie rýchlosti sa dá jednoducho deaktivovať podržaním tlačidla mute na volante. Systém Apple CarPlay a Android Auto funguje len cez kábel, nie bezdrôtovo, čo môže byť pre niekoho nevýhodou.
Od posledného faceliftu sa ponuka motorov zmenila. Základom zostáva benzínový trojvalec 1.0 (85 kW), pričom štvorvalec 1.5 bol nahradený motorom 1.6 s výkonom 110 alebo 132 kW (v minulosti až 150 kW). Vždy je spojený s automatickou prevodovkou; manuálna prevodovka je dostupná len pre trojvalec. Z ponuky úplne vypadol diesel 1.6 CRDI aj plug-in hybrid, ktorý sa v tomto modeli príliš nepredával.
Testovaný exemplár bol vybavený slabšou verziou štvorvalca 1.6 (110 kW), bez akejkoľvek elektrifikácie – ani mild hybrid. Tento motor je technicky odlišný od predchodcu a spĺňa emisné normy Euro 6 aj pripravovanú Euro 7. S úpravami však prišlo aj obmedzenie výkonu (predchádzajúca 1.5 mala 118 kW). Motor je nastavený skôr úsporne než dynamicky – akcelerácia vo vyšších otáčkach je citeľná, no v nižších otáčkach reaguje motor menej svižne.
Sedemstupňová automatická prevodovka pracuje hladko a necuká, ale nenúti motor do vyšších otáčok, takže rozjazdy sú váhavé. Pomôcť možno manuálnym radením pádlami pod volantom alebo voľbou režimu Sport. Štandardné nastavenie vyhovuje skôr pokojnejším vodičom; dynamickejší šoféri môžu byť mierne sklamaní.
Výrobca udáva kombinovanú spotrebu 6,7 l/100 km. Pri bežnom jazdení mimo kolón sa dá dlhodobo dosiahnuť aj nižšia hodnota; na diaľnici by spotreba nemala presiahnuť 7 l/100 km, čo je v dnešnej dobe veľmi dobrý výsledok. Trojvalec (s mild hybridom alebo bez) má papierovo o pol litra nižšiu spotrebu, no existujú aj úspornejšie modely v tejto triede.
Komfort jazdy je priemerný – auto síce nevytrasie dušu, no nejde ani o jazdu na lietajúcom koberci. Nerovnosti zvláda bez väčších rán či otrasov; na niektorých typoch pozdĺžnych nerovností môže auto mierne ťahať za volant, čo si vyžaduje pevnejšie držanie. Na testovanom vozidle boli 18-palcové disky, so základnými 16-palcovými by mal byť komfort ešte lepší.
Nastavenie podvozka neuberá na istote v zákrutách – auto sa príliš nenakláňa a drží stopu s istotou. Pohon všetkých kolies nie je dostupný, rovnako ako u väčšiny konkurentov má XCeed pohon prednej nápravy.
Kia XCeed sa rozmermi radí medzi modely ako Škoda Kamiq alebo Seat Ateca. Oproti mnohým novým konkurentom ponúka menej digitalizovaný interiér s dôrazom na jednoduchosť a prehľadnosť ovládania, čo môže byť pre mnohých vodičov veľkou výhodou. Na druhej strane niektoré moderné prvky ako bezdrôtové pripojenie smartfónu alebo variabilnejší batožinový priestor chýbajú.