Na slovenskom trhu sa objavuje novinka z Číny – Baic X7, najväčší z crossoverov tejto značky, ktorá je známa pod názvom Beijing Automotive Industry Corporation (skratka BAIC), založená v roku 1958 v Pekingu. Model X7 je určený pre európsky trh a svojimi rozmermi (dĺžka 4,75 m, rázvor 2,80 m) priamo konkuruje etablovaným modelom ako Škoda Kodiaq. Najväčšou zbraňou je cena – aktuálne 30 990 € za jedinú, ale plne vybavenú verziu, čo je výrazne menej než konkurencia v základnej výbave.
Dizajn Baic X7 je moderný a pôsobí robustne. Vozidlo je vybavené panoramatickou sklenenou strechou, metalízou, 19-palcovými kolesami a bezkľúčovým odomykaním, ktoré funguje na základe priblíženia sa k autu. Kľučky sa automaticky vysunú pri odomknutí a zasunú pri zamknutí. Spracovanie karosérie je na prekvapivo dobrej úrovni – špáry sú rovnomerné a malé, lišty aj plastové časti presne sedia. Jediný menší nedostatok je v čelnom skle, ktoré nie je dostatočne tónované (má len zelený pásik), čo môže v lete viesť k rýchlejšiemu prehrievaniu interiéru. Ostatné sklá vrátane strechy sú tónované.
Testovaný model bol obutý na zimných pneumatikách Matador vyrobených vo Francúzsku, pričom z výroby sa montujú pneumatiky Hankook alebo Giti (indonézska značka). Pozitívom je dostupnosť týchto pneumatík aj na slovenskom trhu.
Denné svetlá sú umiestnené nižšie, stretávacie a diaľkové svetlá obsluhuje projektor. Nastavovanie sklonu svetiel je manuálne, čo signalizuje nižší svetelný tok, avšak v praxi sú svetlá intenzívne a ich kužeľ dostatočne veľký aj v režime stretávacích svetiel. Diaľkové svetlá sú takisto výborné a nechýba automatické prepínanie medzi stretávacími a diaľkovými svetlami.
Podvozok Baic X7 je robustný, s masívnymi ramenami a zváranými dielmi. Vzadu využíva tlmičové vzpery (podobné riešenie používa Renault Duster s pohonom 4x4), čo by malo zabezpečiť účinnejšie pruženie. Hlavnou slabinou je však antikorózna ochrana – už po 1 500 km sa objavujú prvé známky korózie na niektorých miestach karosérie aj podvozku. Podvozok síce má hrubý nástrek a kataforézu, no viaceré miesta ostali neošetrené. Odporúča sa preto dodatočné ošetrenie dutín a exponovaných častí.
Hrúbka laku bola nameraná v rozmedzí 81–129 mikrometrov (bez strechy), pričom kontrastná strecha lakovaná dvojvrstvovo mala až 670 mikrometrov. Priemerne ide o nadštandardnú hodnotu v porovnaní s konkurenciou.
Vozidlo je vybavené monitorovaním mŕtvych uhlov, ktorý funguje spoľahlivo. Chýba však upozornenie na vozidlo prichádzajúce zboku pri cúvaní, hoci hardvér by to umožňoval. Kamera ponúka 360-stupňový pohľad, no jej aktivácia po zaradení spiatočky je pomalšia a obraz by mohol byť väčší pre lepšiu orientáciu.
Udržiavanie v jazdnom pruhu má tendenciu odrážať sa od čiar nielen v zákrutách, ale aj na rovine. Tempomat je adaptívny, no zrýchľovanie pri predbiehaní je oneskorené – auto začne zrýchľovať až po úplnom preradení do ľavého pruhu. Čítanie dopravných značiek ani upozornenie na prekročenie rýchlosti tu nie je, čo niektorí vodiči paradoxne ocenia. Lane Assist sa dá jednoducho vypnúť a zostáva vypnutý aj po ďalšom naštartovaní. Auto nemá systém Start-Stop.
Dvere prekrývajú prahy, čo zlepšuje nastupovanie a udržuje čistotu. Interiér pôsobí kvalitne a štruktúrou plastov aj ovládačov pripomína modely koncernu Hyundai-Kia. Spracovanie je dobré, no v testovanom aute boli tri miesta s miernym povrzgávaním (prístrojový panel, stredová konzola a lakťová opierka).
Tlačidlá na volante vyzerajú ako dotykové, v skutočnosti sú mechanické. Väčšina funkcií vrátane klimatizácie sa ovláda cez dotykové displeje – orientácia je možná, ale ovládanie naslepo nie je možné ako pri klasických tlačidlách. Prístrojový panel aj multimediálny systém sú veľmi jednoduché; Apple CarPlay funguje len cez kábel, Android Auto chýba (je možné len zrkadlenie obrazovky cez aplikáciu). Systém je v angličtine; výrobca pracuje na českej lokalizácii.
Sedadlá sú veľkostne primerané, mohli by byť širšie. Sú potiahnuté koženkou, nechýba vyhrievanie ani ventilácia. Zaujímavosťou je možnosť predĺženia sedáka pre vodiča aj spolujazdca. Medzi špeciálne prvky výbavy patrí monitorovanie koncentrácie prachových častíc PM2.5 s integrovanou čističkou vzduchu (aj keď kvalitný peľový filter by mal podobný efekt), veľmi intenzívna masážna funkcia predných sedadiel a kvalitne hrajúci audiosystém s ôsmimi reproduktormi.
Jediným nedostatkom je odraz palubnej dosky v čelnom skle počas slnečných dní.
Pod kapotou pracuje jediný motor: prepĺňaný benzínový štvorvalec s objemom 1,5 litra bez akejkoľvek elektrifikácie, s udávaným výkonom 138 kW (188 k) a krútiacim momentom 326 Nm. V reálnych podmienkach bola nameraná hodnota výkonu nižšia – 129 kW (175 k), no krútiaci moment zostal zachovaný.
Motor využíva pokrokové technológie: variabilné turbo s natáčacími rozvádzacími lopatkami (prvýkrát citeľne využité v tejto triede), Millerov cyklus pre vyššiu efektivitu a nízku kompresiu (10,7:1) kvôli použitiu aj menej kvalitných palív (napr. benzín s oktánovým číslom 92 mimo Európy). Rozvody poháňa remeň (výmena každých 180 000 km, kontrola od 100 000 km), vstrekovanie je priame a motor je veľmi tichý.
Motor spolupracuje so 7-stupňovou mokrou dvojspojkovou prevodovkou vlastnej výroby (Baic). Pohon je výhradne predný. Prevodovka reaguje spontánne na bežné jazdné situácie; podradí plynulo pri intenzívnejšom zošliapnutí plynu. Odozva na prudké zošliapnutie plynu by mohla byť rýchlejšia, no rozdiel oproti konkurencii nie je zásadný.
Pri rýchlosti 55 km/h (5. prevodový stupeň) má motor 1 500 ot./min., pri diaľničnej 130 km/h (7. stupeň) okolo 2 400 ot./min. Pri uvoľnení plynu sa auto veľmi pekne „kotúľa“ – spojka zostáva zopnutá a vozidlo využíva zotrvačnosť.
Najväčším nedostatkom sú rozjazdy – treba si zvyknúť na dávkovanie plynu, aby sa auto pohlo bez trhnutia.
Palubný počítač ukazuje optimistické hodnoty spotreby: diaľničná spotreba 8,3 l/100 km, mestská podľa počítača 7,3 l/100 km. Reálna spotreba po meraní bola vyššia – približne o 1 liter viac než udáva palubný počítač (reálna mestská spotreba cca 10,25 l/100 km). Priemerne teda treba rátať so spotrebou okolo 9–10 l/100 km podľa štýlu jazdy.
Objem palivovej nádrže je 60 litrov.
Podvozok Baic X7 pripomína staršie generácie Hyundai Santa Fe – nie športový charakter, ale komfortný prejav vo väčšine situácií. Akustické utlmenie podvozka je dobré; najviac počuť kolesá (najmä zimné pneumatiky Matador). Veľké 19" kolesá prenášajú viac rázov do karosérie hlavne pri vyšších tlakoch v pneumatikách – odporúčané nahustenie na 2,2 baru zlepšilo komfort.
Pri rýchlosti 130 km/h bola nameraná hlučnosť okolo 65–66 dB, čo je porovnateľné s konkurenciou ako Škoda Kodiaq alebo Volkswagen Tiguan.
Zadné sedadlá ponúkajú kráľovský priestor na nohy aj hlavu; operadlá sú polohovateľné v dvoch polohách. K dispozícii sú výduchy kúrenia pod prednými sedadlami aj lakťová opierka s USB portom.
Zaujímavosťou je možnosť úplného vyklopenia zadného sedadla podobne ako vo Fabii Combi tretej generácie – tým vznikne takmer rovná ložná plocha (operadlo však nie je úplne v rovine). Nevýhodou sú hlboko uložené isofixy, ktoré môžu sťažiť inštaláciu detskej sedačky.
Batožinový priestor má objem 480 litrov; elektrické piaté dvere sa otvárajú do vysokej polohy (testovaný vodič meral cca 183–184 cm). Kvalita čalúnenia kufra je na úrovni prémiových značiek; chýba však háčik na tašky či iné drobnosti. Roletka sa ovláda bez vodiacich koľajničiek. Pod podlahou kufra sa nachádza dojazdová rezerva.
Rozvodový remeň sa mení každých 180 000 km (kontrola od 100 000 km), olej každých 15 000 km alebo raz ročne; olej v prevodovke už po 40 000 km vrátane filtra. Štartovacia batéria má kapacitu 62 Ah; vozidlo nemá inteligentné dobíjanie batérie – nabíja sa konštantným napätím.
Náhradné diely sú skladované v poľskom meste Bielsko-Biała (bývalá výroba Fiat Maluch).
Užitočné zaťaženie vozidla dosahuje 477 kg. V technickom preukaze zatiaľ nie je uvedená možnosť ťahania prívesu (hodnota „0“), ale výrobca pracuje na homologizácii pre EU trh.